Xwa ɔ hwéhuhu sín wlɛnwin ɖe wɛ bɔ̀ hwéhutɔ lɛ zán ɖo Nɔxwe tɔ, Ayémé tɔ kpo Xɔgbonu tɔ ɔ kpo mɛ. Wlɛnwin nɛ ɔ, sɛ́n gbɛ ɖɔ é ma sɔ zan ɖe ɖo tɔ lɛ ji o sin xwe 2014 mɛ.

Xwa

Tinmɛ tɔn wlǎn nú

Xwa ɔ wlɛnwín hwehuhu tɔn ɖe wɛ bɔ hwehutɔ lɛ nɔ zan ɖo Bénɛɛto mɛ, ɖo taji ɔ Nɔxwé tɔ, Ayémé tɔ kpo Xɔgbonu tɔ kpo mɛ. Ali su do ɖo mɔ nu hwévi sín wlɛnwin ɖe wɛ bɔ hwéhutɔ lɛ nɔ zan ma lin do Kpɛko ɖo "Bouche du Roy" mɛ.

Nu hɛn gble tɔn wlǎn nú

Wlɛnwin hwéhuhu tɔn nɛ nɔ hɛn nu gble tawun atin tɔ mɛtɔn ''magrove'' ɔ wu ɖo ''Bouche du Roy'' mɛ. Ali su do hwévi kpo aja kpo wɛ, bo lɛ mɔ b'ɛ ɖo nu hwévi lɛ kpodo dekpa kpo ɖo tɔ ɔ mɛ.

Hwenuxo wlǎn nú

Wlɛnwin nɛ ɔ axɔsu Gézɛn tɔn Dɛ Zunɔ wɛ lintamɛ kpɔ́n bo ɖe tɔn na do wli hwevi sukpɔ. E na ɖɔ ɔ sín lexwele 1957 kpo 1958 tɔn kpo dɔn wɛ wlɛnwin ɖevo wa bo nyi yaɖeyaɖe bo nyɔ hú ''Xwa'' bɔ hwehutɔ lɛ jɛ zinzan ji ɖo Ayémɛtɔ ɔ ji. Adɔ̀n wá byɔ wlɛnwin we e nɛ lɛ zantɔ lɛ tɛntin bɔ xwè 1992 tɔn dɔn ɔ acɛkpikpa ɔ byɔ ɖɔ e ma sɔ zan wlɛnwin we é nɛ lɛ ɖo tɔ lɛ ɖe ji o b'a do nya xɛ ɖò Ayémɛtɔ jí bo nu adɔn bi ni xwɛ. Ɖo 2014 sín xwe mɛ ɔ sɛn e ɖɔnu do hwéhuhu kpo hwenyinyi kpo wu ɖo Bénɛɛ ɔ wa ɖe lěè e na hu hwe gbɔn e tɔn.