Samuel B. J. Oshoffa ɔ e jǐ i ɖo azǎn 18ɔ nuxwasun xwè 1909 tɔn ɖo Xɔgbonu. E ku ɖo azǎn 10ɔ zosun xwe 1985 tɔn ɖo xwè tɔn 76 gɔ̌ɔ mɛ. E wɛ do agun Gbigbɔ wiwe tɔn ɔ wa.

Gbɛtɔ nukunɖeji Bénɛɛ tɔn ɖokpo bo nyi Agun Gbigbɔ wiwe tɔn ɔ dowa tɔ ɖo lexwele 1947.

Gbɛzinzan tɔn wlǎn nú

E ji Samuel Oshoffa ɖo nuxwasun xwe 1909 tɔn sin azan 18 gɔ̌ɔ gbe ɖo Xɔgbonu hwěnu Danxomɛ to ɔ ɖo Yovo lɛ lɔmɛ e. Tɔ tɔn ɔ atǐnkpatɔ́ wɛ. Dasa Tré nu wɛ hɛnnu tɔn nyi. Ayɔnu kunkan mɛ nu wɛ ye nyi. Tɔ tɔn ɔ malɛnu wɛ e nyi ɖayi bo ka wa huzu Klisanwun gbabɔnɔ (Protestant methodiste) bɔ nɔ tɔn ka yi gbe nu sinsɛn klinsanwun lɛ tɔn ǎa.

Agun gbigbɔ wiwe dowatɔ wlǎn nú

Ɖó lexwele 1947 tɔn ɔ, Samuel Oshoffa ɔ nɔ sǎa ébeɛnu atǐn. Lě e tǐin mɛ gbɔn ɔ, e yi bu ɖo zungbomɛ, bo nɔ dɔn nu xwe sun atɔ̀n. Finnɛ wɛ e zɔnwin ɖɔ ní do agun yɔ́yɔ́ ɖokpo wa. Ě e wa lɛ kɔwa xwě ɔ e ɖɔ e ɖo nuɖɔɖayitɔ kpodo azɔngbɔnumɛtɔ sin acɛ kpan. Nuwlanwlan ěe wlan dò dǒyidoslɔ agun gbigbɔ wiwe ɔ tɔn wu ɔ jloɖɔ e fɔn nɔvi tɔn sin vi, bo sɔ Elizabeth nɔvi-nyɔnu tɔn mɛ nukɔntɔn sinsɛn'zɔ wiwa tɔ́n tɔ̀n. Xwe e jɛ gudo lɛ ɔ mɛ ɔ, e ɖɔ xo do nuwalɔ mɔhunkɔ gege wu. Ɖo lexwele 1951 ɔ Ɔcɔfa ɖɔ Mawu ɖɔxo nu mi ɖɔ mi ni yi Awɔnlin. Dɔn yíyí tɔn mɛ ɔ e hɔn nu yovo gan ɖutɔ e ɖo bibɛ wɛ hwenɛ nu bo na yili lɛ e wɛ. Ɖo fifonu xwe kanwe ko xixa do ko (XXè siècle) ɔ tɔn ɔ, agun Gbigbɔ wiwe tɔn ɔ kple gbɛtɔ na yi livi ɖokpo (1 million) mɔ. Bénɛvi lɛ kɛɖɛ yi (400 000).

E wa blo alitawovi kpodo mɔto kpo ɖo zosun xwe 1985 tɔn ɔ sin azan 10ɔ gbe bo ku. Ěe e ku gudo ɔ mɛ e ye na sɔ do tɛn tɔn mɛ e jɛ wuvɛ ɖo ji ɖo agun ɔ mɛ. Hwěnu e ku ɔ nyɔnu wɛnɛ mɔ wɛ ɖo asìtɔn kpo vi kanɖe wɛnɛ kpo. Ɖo lexwele 2009 ɔ e blo zannu wiwa gɛnnyi gɛnnyi ɖe do ɖu xwekpexwenu kanwe ko gɔ jiji tɔ́n tɔ̀n.